What is generalized anxiety disorder?
Generalized anxiety disorder je pomerne častá psychická porucha, ktorá na Slovensku postihuje približne 4% populácie. Ľudí s generalizovanou úzkostnou poruchou neustále trápia obavy a pochybnosti vo forme strašidelných očakávaní a katastrofických scenárov. Tieto sa môžu vzťahovať na všetky oblasti života, počnúc ekonomickou a pracovnou situáciou, cez vzťahovú oblasť, zdravie, politiku či budúcnosť. Postihnutí pritom dlhodobo nedokážu zahnať svoje obavy a ich odstránenie považujú za nesmierne ťažké alebo priam nemožné. Generalizovaná úzkostná porucha často nie je správne rozpoznaná a mnoho pacientov zostáva bez účinnej liečby. Dôvodom je aj fakt, že na rozdiel od konkrétnych fóbií, obavy vyskytujúce sa pri všeobecnej úzkostnej poruche nemusia byť nevyhnutne nereálne. Postihnutí touto poruchou tak pociťujú viacero psychických a fyzických príznakov, vrátane svalového napätia, nepokoja, podráždenosti, bolesti hlavy, problémov s koncentráciou alebo s prázdnou mysľou, zvýšenej srdcovej frekvencie a krvného tlaku, potenia, pocitu nevoľnosti alebo choroby, či porúch spánku. Ako vzniká generalizovaná úzkostná porucha?How can generalized anxiety disorder be reduced?
Vo VIRTUO poskytujeme klientom rýchlu úľavu od nadmerného strachu a obáv. Využívame pri tom najefektívnejšie metódy overené vedeckým výskumom a praxou. Poskytovaním informácií o dôležitých procesoch v ľudskom organizme a zapojením inovatívnej technológie virtuálnej reality Vám pomôžeme získať kontrolu nad Vašim strachom už po pár sedeniach. Dôležitým krokom na Vašej novej ceste k zdraviu je uvedomiť si, že Vaše telesné a psychické reakcie v nepríjemných situáciách sa dejú podľa určitých vzorcov, ktoré je možné zmeniť. Vyhýbavé správanie je nefunkčný návyk udržujúci Vašu poruchu, ktorý sa v skutočnosti dá úspešne zmeniť. Taktiež Vás naučíme techniky, ktoré Vám pomôžu v nepríjemných situáciách reagovať pokojnejšie. Vo VIRTUO počas konzultácií postupne zistíte, že situácie spôsobujúce úzkosť sú v skutočnosti menej nebezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá. Vedecké výskumy potvrdzujú, že čím skôr postihnutí začnú s konzultáciami, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa tejto poruchy natrvalo a úplne zbavia.What is obsessive–compulsive disorder?
Obsessive–compulsive disorder spôsobuje nepríjemné a opakujúce sa vzorce nežiaducich myšlienok a obáv (obsesií), ktoré postihnutých nútia k opakovaniu určitého správania (kompulzie). Tieto obsesie a nutkania významne narúšajú každodenné fungovanie a spôsobujú tak človeku značné utrpenie. Aj keď postihnutí skúšajú dotieravé myšlienky ignorovať alebo zastaviť, ich úzkosť sa tým len zvyšuje. Nakoniec sa aj tak cítia nútení vykonať kompulzívne správanie, aby sa pokúsili aspoň trochu zmierniť vnútorné napätie. Napriek snahám ignorovať alebo sa zbaviť nepríjemných myšlienok a následných kompulzií sa nutkania skoro stále vracajú späť. To vedie k rituálom a tzv. bludnému kruhu obsedantno-kompulzívnej poruchy. Pacienti s obsedantno-kompulzívnou poruchou sa často sústreďujú na určité témy, ako napríklad nadmerný strach z kontaminácie baktériami. Aby zmiernili obavy z kontaminácie, cítia sa nútení umývať si ruky až kým nezačne byť bolesť príliš intenzívna, alebo je vidno poškodenie kože.What are the causes of obsessive–compulsive disorder?
Príčina obsedantno-kompulzívnej poruchy zatiaľ stále nie je úplne objasnená. Tak ako aj pri iných úzkostných poruchách, aj pri obsedantno-kompulzívnej poruche hlavné teórie vzniku zahŕňajú biologické faktory (výsledok zmien prirodzenej chémie tela alebo mozgových funkcií), genetické faktory (tu sa špecifické gény ešte len musia identifikovať) a sociálne faktory ako napríklad naučené správanie (obsesie a nutkavé správanie sa je možné sa naučiť z pozorovania členov rodiny alebo okolia). Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku obsedantno-kompulzívnej poruchy tak patrí rodinná história (ak máte rodičov alebo iných členov rodiny s psychickou poruchou, riziko vzniku obsedantno-kompulzívnej poruchy je vyššie), stresujúce životné udalosti (ak ste zažili traumatické alebo stresujúce udalosti, riziko vzniku je vyššie), alebo iné psychické poruchy (obsedantno-kompulzívna porucha môže súvisieť s inými psychickými poruchami, ako sú iné úzkostné poruchy, depresia, zneužívanie návykových látok alebo tikové poruchy).How can obsessive-compulsive disorder be reduced?
Vo VIRTUO poskytujeme klientom rýchlu úľavu od nepríjemnej úzkosti a nutkania vykonávať rituály, ktoré konzumujú veľa času a energie. Využívame pri tom najefektívnejšie metódy overené vedeckým výskumom a praxou. Poskytovaním informácií o dôležitých procesoch v ľudskom organizme a zapojením inovatívnej technológie virtuálnej reality Vám pomôžeme získať kontrolu nad Vašim strachom už po pár sedeniach. Dôležitým krokom na Vašej novej ceste k zdraviu je uvedomiť si, že Vaše telesné a psychické reakcie v nepríjemných situáciách sa dejú podľa určitých vzorcov, ktoré je možné zmeniť. Nutkavé kompluzívne správanie je nefunkčný návyk udržujúci Vašu poruchu, ktorý sa v skutočnosti dá úspešne zmeniť. Taktiež Vás naučíme techniky, ktoré Vám pomôžu v nepríjemných situáciách reagovať pokojnejšie. Vo VIRTUO počas konzultácií postupne zistíte, že situácie spôsobujúce úzkosť sú v skutočnosti menej nebezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá. Vedecké výskumy potvrdzujú, že čím skôr postihnutí začnú s konzultáciami, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa tejto poruchy natrvalo a úplne zbavia. Don't hesitate, contact us today.What is panic disorder?
Panic disorder je úzkostná porucha ku ktorej najčastejším príznakom patria intenzívne stavy úzkosti či záchvaty paniky. Na telesnej úrovni sa prejavuje absolútnym zmätkom, je sprevádzaná búšením srdca, závratmi, tlakom na hrudi či nepríjemným brnením v rukách a nohách. Častý je pritom pocit, že každú chvíľu môže nastať nejaká katastrofa. Rovnako typické sú pre panickú poruchu pretrvávajúce obavy z ďalšieho panického ataku, ktoré postihnutých sprevádzajú dlhšie ako jeden mesiac po prvom záchvate. Medzi tieto obavy patrí aj strach z ďalších následkov potenciálneho záchvatu, ako napríklad strata kontroly, „zbláznenie sa“ alebo infarkt. Keďže samotné lapanie po dychu alebo intenzívne búšenie srdca sú na prvý pohľad fyzické príznaky, postihnutí ľudia vo veľkej väčšine prípadov najskôr absolvujú rôzne vyšetrenia u špecializovaných lekárov. Až po vylúčení fyzických príčin si postihnutí uvedomia, že skutočný dôvod spočíva v psychike a vyhľadajú pomoc odborníkov na duševné zdravie. Panická porucha ako taká tak býva diagnostikovaná až oveľa neskôr po jej prvotnom prepuknutí.What are the causes of panic disorder?
V tom, že niektorí ľudia sú náchylnejší k panike ako iní, hrá veľmi dôležitú rolu genetická výbava. Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa u ľudí s vrodenou predispozíciou ich prvý panický záchvat dostaví v náročnom období – napríklad počas rozvodu, po presťahovaní alebo počas stresového obdobia v práci. Pri prepuknutí panickej poruchy majú tiež vplyv aj vlastné negatívne skúsenosti a zážitky. Môžu to byť napríklad mimoriadne stresujúce zážitky, ako týranie v detstve alebo smrť člena rodiny alebo priateľa. Rovnako je riziko väčšie pri povahách, ktoré sú citlivejšia na stres a negatívne emócie.How to reduce panic disorder?
Vo VIRTUO poskytujeme klientom rýchlu úľavu od panických akatkov a obáv z ďalšieho záchvatu. Využívame pri tom najefektívnejšie metódy overené vedeckým výskumom a praxou. Poskytovaním informácií o dôležitých procesoch v ľudskom organizme a zapojením inovatívnej technológie virtuálnej reality Vám pomôžeme získať kontrolu nad Vašim strachom už po pár sedeniach. Dôležitým krokom na Vašej novej ceste k zdraviu je uvedomiť si, že Vaše telesné a psychické reakcie v nepríjemných situáciách sa dejú podľa určitých vzorcov, ktoré je možné zmeniť. Vyhýbavé správanie je nefunkčný návyk udržujúci Vašu poruchu, ktorý sa v skutočnosti dá úspešne zmeniť. Taktiež Vás naučíme techniky, ktoré Vám pomôžu v nepríjemných situáciách reagovať pokojnejšie. Vo VIRTUO počas konzultácií postupne zistíte, že situácie spôsobujúce úzkosť sú v skutočnosti menej nebezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá. Findings from scientific research confirm that the sooner the affected individuals begin treatment, the more likely they are to get rid of this condition permanently. Don't wait and get in touch now.Čo je strach z odlúčenia?
Strach z odlúčenia (separačná úzkosť) je úzkostná porucha, pri ktorej sa objavuje výrazný strach alebo napätie z odlúčenia od blízkej osoby. U detí sa tento strach týka najčastejšie rodičov, u dospelých partnera, vlastných detí alebo iných vzťahových osôb. Kedysi sa táto diagnóza pripisovala len deťom, dnes je však známe, že sa môže objaviť aj v dospelosti – často v dôsledku dlhodobého stresu, emocionálnej závislosti či traumatických udalostí. Diagnózu možno stanoviť až vtedy, keď strach z odlúčenia pretrváva niekoľko týždňov alebo mesiacov a spôsobuje výrazné obmedzenia v bežnom fungovaní – v rodine, práci alebo spoločenských vzťahoch. Treba pritom zdôrazniť, že mierna úzkosť z odlúčenia je v detstve vývojovo prirodzená. Ak sa však stane trvalou a pretrváva aj v dospelosti, ide o stav, ktorý si vyžaduje odbornú psychologickú starostlivosť.Ako vzniká strach z odlúčenia?
Podobne ako pri iných úzkostných poruchách, aj tu ide o kombináciu biologických a psychologických faktorov. U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia k silnejšej úzkosti alebo k zvýšenej citlivosti na stres. Veľkú úlohu však zohráva aj štýl výchovy – ak dieťa vyrastá v prostredí, kde nebola podporovaná samostatnosť, sebaovládanie a zdravé oddelenie od rodiča, riziko vzniku poruchy je vyššie. Strach z odlúčenia sa môže rozvinúť po náročných životných situáciách, ako je rozvod, strata blízkeho, dlhodobá choroba alebo zmena prostredia. U dospelých býva častou príčinou emocionálna závislosť, potreba kontroly či dlhodobá neistota vo vzťahoch.Ako sa prejavuje strach z odlúčenia?
Typickým prejavom sú silné obavy, že sa blízkej osobe počas odlúčenia niečo stane, alebo že sa človek bez jej prítomnosti nezvládne o seba postarať. Pri odlúčení môže nastať panická úzkosť, napätie, nespavosť či nočné mory. U detí sa môžu objaviť výbuchy hnevu, plač, bolesti brucha alebo hlavy; u dospelých vyhýbanie sa situáciám, ktoré odlúčenie spôsobujú – napríklad odchod do práce či krátky pobyt mimo domova. Na telesnej úrovni sa separačná úzkosť prejavuje búšením srdca, nevoľnosťou, trasom, potením, závratmi či vnútorným napätím. Ak sa tento stav nelieči, často vedie k ďalším psychickým ťažkostiam, ako je generalizovaná úzkosť, depresia alebo panické ataky.Ako dostať strach z odlúčenia pod kontrolu?
Vo VIRTUO poskytujeme klientom efektívnu a modernú liečbu úzkostných porúch pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT). Počas terapie sa zameriavame na identifikáciu myšlienkových a behaviorálnych vzorcov, ktoré udržiavajú strach z odlúčenia, a na ich postupnú zmenu. Klienti sa učia lepšie porozumieť svojim telesným reakciám, uvoľniť napätie a posilniť dôveru vo vlastnú schopnosť fungovať samostatne. Proces terapie zvyčajne zahŕňa:- psychoedukáciu o mechanizmoch úzkosti,
- nácvik relaxačných a dychových techník,
- expozíciu – postupné a citlivé vystavenie sa situáciám odlúčenia,
- rozvíjanie sociálnych kontaktov mimo úzkeho vzťahu,
- plánovanie dlhodobej samostatnosti a emocionálnej stability.
