Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) patrí k aktuálne najdynamickejšie sa rozvíjajúcim smerom v psychoterapii na svete. Z historického hľadiska si prešla viacerými vývojovými fázami, z pôvodného zamerania na štúdium ľudského správania (behavior) sa postupom času pozornosť psychológov presunula aj na poznávacie a myšlienkové procesy (cognitions). Integráciou oboch smerov vznikla dnešná forma KBT vychádzajúca z predpokladu, že naše myšlienky a presvedčenia sa priamo podieľajú na našom správaní a emočnom prežívaní.
Tzv. tretia a najmladšia vlna KBT sa vyznačuje integráciou viacerých funkčných konceptov z ďalších psychoterapeutických smerov a pracuje s konceptmi ako mindfulness (všímavosť), akceptácia, hodnoty a ciele. Dala vznik novým prístupom ako je schématerapia, terapeutický smer zameraný na liečbu zložitých osobnostných problémov, porúch osobnosti, chronických depresívnych stavov a komplexnej traumy. Aj tu však stojí v popredí výskumné overovanie efektivity.
Spoločný menovateľ v KBT liečbe úzkostných porúch je identifikácia a zmena neproduktívnych presvedčení o fyziologických príznakoch a ich dôsledkoch a schopnosti zvládnuť stresové situácie. Pretože KBT vychádza z presvedčenia, že vyhýbavé správanie je faktorom prispievajúcim k udržiavaniu úzkostných porúch, konfrontácia s obávaným stimulom je základnou metódou tejto liečebnej techniky. Pri terapii úzkostných porúch má klasická KBT pozitívny efekt nielen pri odstraňovaní primárnych úzkostí, klinické štúdie ukazujú dosah aj na tzv. reziduálnu depresiu a potvrdzujú výrazné zlepšenie kvality života postihnutých, ktoré pretrváva roky po ukončení terapie.
V súčasnej dobe sa KBT považuje za metódu prvej voľby pri liečbe širokého spektra psychických ochorení a to najmä kvôli veľkému množstvu vedeckých dôkazov a vysokej liečebnej efektivite. KBT sa tak nachádza aj v odporúčaniach Ministerstva zdravotníctva SR o vykonávaní zdravotníckej starostlivosti.
