Čo je strach z odlúčenia?

Strach z odlúčenia (separačná úzkosť) je úzkostná porucha, pri ktorej sa objavuje výrazný strach alebo napätie z odlúčenia od blízkej osoby.
U detí sa tento strach týka najčastejšie rodičov, u dospelých partnera, vlastných detí alebo iných vzťahových osôb.
Kedysi sa táto diagnóza pripisovala len deťom, dnes je však známe, že sa môže objaviť aj v dospelosti – a to často v dôsledku dlhodobého stresu, emocionálnej závislosti či traumatických udalostí.

Diagnózu možno stanoviť až vtedy, keď strach z odlúčenia pretrváva niekoľko týždňov alebo mesiacov a spôsobuje výrazné obmedzenia v bežnom fungovaní – v rodine, práci alebo spoločenských vzťahoch.
Treba pritom zdôrazniť, že mierna úzkosť z odlúčenia je v detstve vývojovo prirodzená. Ak sa však stane trvalou a pretrváva aj v dospelosti, ide o stav, ktorý si vyžaduje odbornú psychologickú starostlivosť.

Ako vzniká strach z odlúčenia?

Podobne ako pri iných úzkostných poruchách, aj tu ide o kombináciu biologických a psychologických faktorov.
U niektorých ľudí existuje genetická predispozícia k silnejšej úzkosti alebo k zvýšenej citlivosti na stres.
Veľkú úlohu však zohráva aj štýl výchovy – ak dieťa vyrastá v prostredí, kde nebola podporovaná samostatnosť, sebaovládanie a zdravé oddelenie od rodiča, riziko vzniku poruchy je vyššie.

Strach z odlúčenia sa môže rozvinúť po náročných životných situáciách, ako je rozvod, strata blízkeho, dlhodobá choroba alebo zmena prostredia.
U dospelých býva častou príčinou emocionálna závislosť, potreba kontroly či dlhodobá neistota vo vzťahoch.

Ako sa prejavuje strach z odlúčenia?

Typickým prejavom sú silné obavy, že sa blízkej osobe počas odlúčenia niečo stane, alebo že sa človek bez jej prítomnosti nezvládne o seba postarať.
Pri odlúčení môže nastať panická úzkosť, napätie, nespavosť či nočné mory.
U detí sa môžu objaviť výbuchy hnevu, plač, bolesti brucha alebo hlavy; u dospelých vyhýbanie sa situáciám, ktoré odlúčenie spôsobujú – napríklad odchod do práce či krátky pobyt mimo domova.

Na telesnej úrovni sa separačná úzkosť prejavuje búšením srdca, nevoľnosťou, trasom, potením, závratmi či vnútorným napätím.
Ak sa tento stav nelieči, často vedie k ďalším psychickým ťažkostiam, ako je generalizovaná úzkosť, depresia alebo panické ataky.

Ako dostať strach z odlúčenia pod kontrolu?

Vo <strong>VIRTUO</strong> poskytujeme klientom efektívnu a modernú liečbu úzkostných porúch pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT).
Počas terapie sa zameriavame na identifikáciu myšlienkových a behaviorálnych vzorcov, ktoré udržiavajú strach z odlúčenia, a na ich postupnú zmenu.
Klienti sa učia lepšie porozumieť svojim telesným reakciám, uvoľniť napätie a posilniť dôveru vo vlastnú schopnosť fungovať samostatne.

Proces terapie zvyčajne zahŕňa:

  • psychoedukáciu o mechanizmoch úzkosti,
  • nácvik relaxačných a dychových techník,
  • expozíciu – postupné a citlivé vystavenie sa situáciám odlúčenia,
  • rozvíjanie sociálnych kontaktov mimo úzkeho vzťahu,
  • plánovanie dlhodobej samostatnosti a emocionálnej stability.

V niektorých prípadoch využívame aj virtuálnu realitu (VR), ktorá umožňuje klientom bezpečne trénovať zvládanie úzkosti v simulovaných situáciách odlúčenia – napríklad krátke odchody, cesty alebo pobyty mimo domova.

Vedecké výskumy potvrdzujú, že kognitívno-behaviorálna terapia patrí medzi najúčinnejšie prístupy pri liečbe úzkostných porúch.
Čím skôr sa s terapiou začne, tým vyššia je pravdepodobnosť trvalého zlepšenia a návratu k plnohodnotnému, samostatnému životu

<a href=”https://virtuo.sk/kontakt/”><strong>Neváhajte a kliknite sem.</strong></a>